reklama

Hundertwasserhaus

Prechádzali sme ulicou v tichej viedenskej štvrti. Z oboch strán ulice na nás povýšenecky hľadeli vysokánske domy z devätnásteho storočia. Nič však nenaznačovalo, že o chvíľu by sme sa mali ocitnúť pred najbizarnejšou stavbou vo Viedni. „Decká, za chvíľočku sme tam!“ zvolala naša sprievodkyňa kráčajúca vedľa profesorky. A skutočne. Znenazdania sa spomedzi mohutných domov vynorila tá najčudnejšia stavba, akú som kedy videl. Stavbu obkolesovalo množstvo turistov, ktorí odušu stláčali spúšť svojich fotoaparátov. „Pche! To je fakt úžasné!“ odfrkol spolužiak premeriavajúc stavbu znechuteným pohľadom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

Chodník tvorilo mnoho malých kamenných dlaždíc. Na celej ulici bol takmer dokonale rovný, len pred tým zvláštnym domom sa dvíhal a tvoril akýsi kopec. Zastali sme priamo pred kopcom a počúvali výklad sprievodkyne.

„Tak toto je Hunderwasserhaus, snáď najznámejšie a najkontroverznejšie dielo architekta menom Friedrich Stowasser," hovorila ukazujúc na dom. „Tento architekt sa narodil tu, vo Viedni v roku 1928. Neskôr si zmenil svoje priezvisko na Hundertwasser vychádzajúc z prekladu slova hundert do slovanských jazykov na slovo sto. Tento dom bol preto nazvaný jednoducho - Hundertwasserhaus. Keď sa zadívate na dom, prvé čo si určite všimnete je jeho tvar. Na dome okrem okien nie je jediná rovná čiara! Pán Hundertwasser sa dokonca raz vyjadril, že rovná čiara vedie k zatrateniu ľudstva!"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hľadel som na dom. Tvorilo ho niekoľko bytov rozdielnych veľkostí oddelených krivolakými čiarami z lesklých dlaždičiek. „Ako nejaká obrovská skladačka," napadlo mi. Každý byt mal fasádu inej farby a rôzny počet okien. No nech som akokoľvek trápil svoje mozgové závity, nepodarilo sa mi v tom zmätku nájsť žiadny rozumný systém.

Začal som skúmať vrchnú časť domu, kde ma čakalo ďalšie prekvapenie. Myslel som si, že ma klame zrak. Zo strechy domu predsa nemôžu vyrastať stromy.

Sprievodkyňa pokračovala vo výklade: „Jednou zo zvláštností domu je jeho terasa. Dom totiž nemá strechu, lež terasu, na ktorej rastú skutočné živé stromy. Najkrajšie je to na jar, vtedy je celý zelený."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Takže skutočne vidím dobre," usmial som sa v duchu.

„A kde je vchod?" spýtala sa spolužiačka.

„Vchod? Len sa lepšie pozrite, vchod je predsa oproti nám!" odpovedala sprievodkyňa pobavene.

Pozeral som na dom ponad ten divný dláždený kopec. Až vtedy som si všimol, že za kopcom sa dom nedotýka zeme, no je zvláštne preliačený dovnútra. Preliačina bola podopretá stĺpikmi krikľavej farby a napravo sa vynímali drevené dvere - vchod do domu.

„Tak čo deti, páči sa vám? Kto z vás by tu chcel bývať?" opýtala sa so záujmom profesorka.

„Ja určite nie! V žiadnom prípade! Ani keby ste mi za to zaplatili!" vykríkol pohŕdavo spolužiak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„A prečo nie? Podľa mňa je to tu super, ja by som tu pokojne býval..." vyhlásil som uškŕňajúc sa.

Dušan Šuster

Dušan Šuster

Bloger 
  • Počet článkov:  23
  •  | 
  • Páči sa:  0x

You may say I'm a dreamer, but I'm not the only one. http://500px.com/susterdusan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu