Cesta k Morave. Je to taká planá asfaltová cesta. Je plná výmoľov. Je posiata drobučkými kamienkami a obsypaná hlinou, ktorá sa vždy po daždi mení na klzké bahno. Je obklopená mladučkými sviežimi agátmi, silnými urastenými dubmi a starými brezami so sivastou kôrou. Taká je cesta k Morave. pokračovanie článku
V rohu mojej izby stojí neveľký drevený regál, v ktorom mám starostlivo uložené obľúbené knihy. Medzi svoje najmilšie diela som zaradil aj knižočku o histórii dediny, v ktorej bývam. Knižka je pomenovaná rovnako ako dedina – Gajary. Občas si z nej prečítam zopár strán. Pred pár dňami som ju náhodne otvoril uprostred kapitoly o židovskej komunite, ktorá v Gajaroch žila pred druhou svetovou vojnou. Na konci kapitoly bola krátka zmienka o židovskom cintoríne. „Za obcou, na okraji lesa mali židia svoj cintorín. Pred časom bolo zachovaných ešte množstvo pomníkov. Boli z pieskovca, vápenca, mramoru...“ písalo sa v knihe. pokračovanie článku
Po vyučovaní sedím s kamarátom na jednej z lavičiek pri železničnom nádraží. Kamarát cestuje domov vlakom, ktorý odchádza o štvrť na tri. Ja však musím počkať na autobus, ktorý odchádza o niekoľko minút neskôr zo zastávky vzdialenej len pár krokov od železnice. pokračovanie článku
Prechádzali sme ulicou v tichej viedenskej štvrti. Z oboch strán ulice na nás povýšenecky hľadeli vysokánske domy z devätnásteho storočia. Nič však nenaznačovalo, že o chvíľu by sme sa mali ocitnúť pred najbizarnejšou stavbou vo Viedni. „Decká, za chvíľočku sme tam!“ zvolala naša sprievodkyňa kráčajúca vedľa profesorky. A skutočne. Znenazdania sa spomedzi mohutných domov vynorila tá najčudnejšia stavba, akú som kedy videl. Stavbu obkolesovalo množstvo turistov, ktorí odušu stláčali spúšť svojich fotoaparátov. „Pche! To je fakt úžasné!“ odfrkol spolužiak premeriavajúc stavbu znechuteným pohľadom. pokračovanie článku
„Ty kokso, to je tlačenica!“ hlesol spolužiak hľadiac na obrovskú masu ľudí pohybujúcu sa na námestí medzi stánkami pred radnicou. „Tak decká, a toto sú konečne viedenské vianočné trhy alebo Christkindlmarkt,“ ozval sa hlas našej sprievodkyne. „Tamtá budova pred nami, to je radnica.“ A začala rozprávať o zaujímavostiach spojených s radnicou, no o chvíľu sledujúc naše nedočkavé tváre zvolala: „Iste sa už tešíte na tie trhy.. Tu si teda dáme rozchod. S pani profesorkou som sa dohodla, že sa stretneme o trištvrte na štyri tu, pred týmto kandelábrom. Jasné?“ „Jasné!“ zvolali sme zborovo a rozbehli sa k stánkom. pokračovanie článku
Chodník osvetľovalo mdlé svetlo pouličných lámp. Ulicou sa rozliehal zvuk skuvíňajúceho vetra a šuchotajúceho lístia. Štipľavý vietor sa so žltým opadaným lístím nadšene pohrával – dvíhal ho vysoko do vzduchu a opäť ho nechával dopadnúť na zem. Bolo chladno. Rád by som si ruky vopchal do vreciek bundy, no zvieral som v nich knihu. Vraštiac tvár od chladu som pridal do kroku. Konečne som zastal pred dverami knižnice. Spoza odchýlených dverí sa cedil pásik jemného teplého svetla. Potlačil som dvere a vstúpil do toho čarovného sveta kníh... pokračovanie článku
Prečo sa Veronika rozhodla zomrieť? Poznáte Paula Coelha? Paulo Coelho je jeden z najpopulárnejších súčasných spisovateľov.Prvou Coelhovou knihou,ktorá dosiahla úspech bol "Mágov denník - Pútnik z Compostely".Po tejto knihe nasledoval ohromujúci bestseller "Alchymista" - čarovný príbeh chlapca túžiaceho naplniť svoj osobný príbeh.Po Alchymistovi sa rozpútal svetový ošiaľ - Coelhove knihy oslovovujú čoraz viac ľudí hľadajúci svoju vlastnú životnú cestu - svoj "osobný príbeh".Spisovateľ píšuci jednoduchým štýlom sa vo svojich knihách snaží pochopiť "reč sveta". "Veronika sa rozhodla zomrieť" je jednou z úspešných Coelhových kníh... Prežite príbeh mladej dievčiny Veroniky,ktorá sa rozhodla spáchať samovraždu.Zoznámte sa s Coelhovou knihou "Veronika sa rozhodla zomrieť"... pokračovanie článku
Kto som? Volám sa Dušan, mám pätnásť a bývam v malej dedinke na Záhorí. Čítam, píšem a zaujímam sa o svoju dedinu.
dusan.sustercentrum.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
